Academic journal article E+M Ekonomie a Management

Application of Matrix in Estimation of the Term Structure of Interest rates/Aplikacia Teorie Matic V Determinacii Casovej Struktury Urokovych Sadzieb

Academic journal article E+M Ekonomie a Management

Application of Matrix in Estimation of the Term Structure of Interest rates/Aplikacia Teorie Matic V Determinacii Casovej Struktury Urokovych Sadzieb

Article excerpt

Uvod

Vinosova krivka predstavuje jeden zo zakladnich nastrojov pre chapanie suvislosti medzi cenou investicnych nastrojov s fixnim prijmom a dobou ich splatnosti. Je rovnako dolezita pre vsetky ekonomicke subjekty, a to najma z pohladu definovania zakladnich hodnot vinosnosti jednotlivych skupin financnych nastrojov.

Vinosova krivka je grafickou reprezentaciou casovej struktury sadzieb vybranich cennich papierov (dlhopisov), pricom ide o zavislost vinosu do splatnosti na dobe do splatnosti dlhopisov ako uvadza [7]. Pre jej zostavenie musia byt splnene urcite predpoklady, vid [4]. Ako priklad mozeme uviest rovnaky druh financneho nastroja, rovnake podmienky zvolatelnosti, emisia v rovnakej mene, porovnatelne podmienky zdanovania, rovnaka uverova schopnost emitentov takychto financnych nastrojov potvrdena ratingom renomovanich ratingovich agentur, a pod.

Tvarom a priebehom vynosovej krivky sa podrobne zaobera teoria vynosovych kriviek, ktora v sucasnosti existuje v styroch zakladnych podo-bach--hypoteza ocakavani, hypoteza premie za likviditu, hypoteza segmentacie trhu a hypoteza preferencneho spravania.

Zakladnymi myslienkami hypotezy ocakavani su predpoklady, ze (a) ocakavania o buducich urokovych sadzbach reflektuju aktualne forwardove urokove sadzby a (b) ocakavane vynosy za dobu drzby su rovnake pre dlhopisy s rozdielnymi splatnostami. Vzhladom na nekonzistentnost tychto tvrdeni, existuju najmenej styri rozne modifikacie hypotezy ocakavani ako uvadza [2]. Hypoteza premie za likviditu (blizsie vid [6]) tvrdi, ze ocakavane vynosnosti pre dlhsie splatnosti musia byt vyssie ako ocakavane vynosnosti pre kratsie splatnosti, kedze tieto kompenzuju pre investora vysoku volatilitu dlhsich splatnosti a financnych nastrojov naviazanych na tieto dlhsie splatnosti. Z tohto pohladu uvazuju normalny (rastuci) charakter vynosovej krivky. Hypoteza segmentacie trhov (blizsie vid [3]) zasa tvrdi, ze jednotlivi investori preferuju skupiny dlhopisov s urcitymi splatnostami, teda preferuju dlhopisy s danou splatnostou pred dlhopismi s inymi splatnostami. Z dovodu takejto segmentacie zo strany ucastnikov trhu existuju rozdielne vztahy medzi ponukou a dopytom v jednotlivych trhovych segmentov. Z tohto pohladu tvrdia, ze implicitne forwardove sadzby maju nedostatocny informacny obsah vztahujuci sa k buducim urokovym sadzbam. Preto vynosova krivka podla tejto hypotezy nie je hladkou funkciou. Hypoteza preferencneho spravania (blizsie vid [8]) hovori o tom, ze investori sice mozu uprednostnovat urcite splatnosti, avsak v pripade rozdielnosti vo vynosnosti v inych segmentoch splatnosti, prechadzaju do tychto segmentov. Z tohto pohladu su jednotlive segmenty trhu vzajomne zavisle a samotna vynosova krivka je hladkou funkciou. Tato hypoteza je konzistentna so vsetkymi tvarmi vynosovych kriviek.

V ekonomickej literature je tiez mozne najst mnoho autorov testujucich hypotezu ocakavani, ktori dosli k neplatnosti niektorych tvrdeni tejto hypotezy. Z vysledkov vyskumu uvedenych v [1] je zrejme, ze rizikove premie pre jednotlive splatnosti vo vynosovej krivke nie su konstantne, avsak su predikovatelne s pouzitim forwardovych sadzieb. Tieto testy podporuju tvrdenia hypotezy preferencie likvidity a hypotezy preferencneho spravania.

Na zaklade uvedenych teorii je mozne povedat, ze urcenie casovej struktury urokovych sadzieb, resp. vynosovej krivky zahrna ziskanie bezkuponovych sadzieb alebo forwardovych sadzieb, alebo diskontnych funkcii z mnoziny cien kuponovych dlhopisov.

Cielom tejto prace preto je:

--poukazat na sposob urcenia vynosovej krivky s pouzitim metody bootstrappingu,

--aplikovat teoriu matic pre urcenie riesenia ako alternativy k standardnemu sposobu urcenia hodnot vynosovej krivky metodou bootstrappingu.

Tato praca nadvazuje na pracu uvedenu v [5], v ktorej sme matematicky dokazali opodstatnenost aplikacie teorie vynosovych kriviek v analyze rizika financnych nastrojov s fixnym prijmom so sucasnym zohladnenim bazickeho rizika, ako aj rizika moznych opcnych prav, ktore su vlozene v kontrakte takehoto nastroja s fixnym prijmom. …

Search by... Author
Show... All Results Primary Sources Peer-reviewed

Oops!

An unknown error has occurred. Please click the button below to reload the page. If the problem persists, please try again in a little while.